Kardiovaskulárne ochorenia

Kardiovaskulárne ochorenia sú hlavnou príčinou úmrtí v Európe a na Slovensku. Vo väčšine krajín západnej Európy sa pritom dlhodobo darí udržať úmrtnosť na choroby obehového systému na nižšej úrovni než u nás. Je to aj kvôli vysokej hladine LDL cholesterolu (hovorí sa o ňom ako o „zlom“ cholesterole, na rozdiel od „ dobrého“ cholesterolu, ktorý vracia prebytok tuku do pečene a zabraňuje jeho usadzovaniu v tepnách.

Koronárne tepny sa zužujú, a to najmä ukladaním tuku na stenách ciev. Zužovanie zmenšuje prietok krvi a zvyšuje pravdepodobnosť, že zrazenina uzavrie tepnu a vyvolá srdcový záchvat alebo infarkt

Je potrebné znižovať hladinu LDL cholesterolu v krvi

Je dokázané, že znižovanie hladiny LDL cholesterolu má za následok pokles cievneho rizika. Vysoké hodnoty cholesterolu v krvi totiž napomáhajú k rozvoju aterosklerózy (kôrnatenie tepien), ktorá vedie ku kardiovaskulárnym ochoreniam. Riziko aterosklerózy sa zvyšuje s rastúcim vekom: ženy bývajú viac ohrozené po 55. roku života a po klimaktériu, zatiaľ čo muži po 45. roku života.

Pozor na tuky

Dôležité je nie len obmedziť denný príjem cholesterolu v strave na 300 mg, v niektorých prípadoch až na 200 mg, ale hlavne sa zamerať na zloženie tukov v jedálničku. Nevhodné tuky majú totiž na hladinu LDL cholesterolu v krvi väčší vplyv než samotný príjem cholesterolu. Nasýtené mastné kyseliny hladinu LDL zvyšujú oproti nenasýteným mastným kyselinám, ktoré ju znižujú.

Veľký podiel nasýtených mastných kyselín obsahujú tuky živočíšneho pôvodu (maslo, tučné mliečne výrobky, tučné bravčové alebo hovädzie mäso, údeniny). Preto je potrebné nahradiť ich tukmi rastlinného pôvodu (rastlinné oleje, semienka, orechy) s vysokým podielom omega-6 a omega-3 mastných kyselín. Omega-3 nenasýtené mastné kyseliny sú vo veľkom množstve obsiahnuté v tučných rybách (napríklad v lososovi).

Priaznivý vplyv na hladinu cholesterolu v krvi má taktiež vláknina. V jedálničku by mali mať prednosť celozrnné výrobky (pečivo, cestoviny, nelúpaná ryža), významným zdrojom vlákniny sú strukoviny, ovocie a zelenina. Jej denný príjem by mal tvoriť 500g. Ovocie a zelenina navyše obsahujú vitamíny, minerálne a ďalšie látky, ktoré majú pozitívny vplyv na organizmus.

Správne zostavený nízkocholesterolový jedálniček zaistí telu optimálny prísun všetkých základných živín – bielkovín, tukov (tých správnych), sacharidov, vitamínov, minerálnych látok a minimalizuje prísun cholesterolu.



Chôdza je najlepšia prevencia

Riziko vzniku kardiovaskulárnych ochorení samozrejme znižuje i fyzická aktivita. Podľa jednej štúdie znižuje čo i len príležitostný šport riziko o 34 % a u kondičných športovcov (kam boli zaradení aj jedinci s viac než 30 minútami chôdze aspoň 6 dní v týždni) dokonca o 56 percent.
Spracovaním množstva dát zo štúdií, ktoré sa venovali výskumu chôdze sa zistilo, že má jednoznačný prínos a znižuje riziko srdcovo-cievnych chorôb aj úmrtnosť nimi spôsobenú. Dokonca pôsobí preventívne na doposiaľ zdravé osoby tak významne, ako sa doposiaľ nepodarilo preukázať u žiadnych liekov. Odporúčania sa zhodujú na najmenej 30 minútach chôdze za deň, aspoň 5 krát do týždňa. Malo by pritom ísť o súvislú, intenzívnu chôdzu.