Autoimunitné ochorenia

Liečba autoimunitných ochorení zaznamenala v posledných rokoch veľký pokrok. Vďaka takzvaným biologickým liekom je možné pri niektorých ochoreniach zastaviť, alebo aspoň podstatne spomaliť ich rozvoj.

Crohnova choroba

Crohnova choroba je chronické zápalové ochorenie, ktoré sa zvyčajne prejavuje hnačkami, bolesťou brucha a poruchou trávenia. Spravidla postihuje ľudí medzi 20-tym až 40-tym rokom života, u štvrtiny pacientov s Crohnovou chorobou trpí črevným zápalom ešte ďalší člen blízkeho príbuzenstva.

Crohnova choroba vytvára zápal v črevách, v dôsledku čoho vznikajú vredy a trhliny v sliznici a postupne dochádza k zjazveniu a zužovaniu čreva. Choroba prebieha vo vlnách: výrazné problémy sa striedajú s obdobiami bez príznakov. Prejavuje sa bolesťou v okolí pupku alebo v pravom podbruší, často sa objavuje aj hnačka, niekedy s prímesou hlienu alebo krvi. K tomu sa pridáva horúčka, celková únava, chudnutie, prípadne bolesti kĺbov, ochorenie očí a kožná vyrážka.

Častou komplikáciu Crohnovej choroby sú fistuly, ktoré častou ústia do análneho otvoru a nepríjemne zapáchajú a spôsobujú podráždenie kože alebo zápal panvových orgánov (napríklad močového mechúra alebo pošvy). V najťažších prípadoch hrozí prasknutie čreva a rozvoj život ohrozujúceho zápalu pobrušnice.

Liečba Crohnovej choroby je celoživotná. Zápal sa síce nedokáže úplne vyliečiť, ale umožňuje potlačiť jeho prejavy a spomaliť postup. Okrem liekov je základom diéta, ktorá sa vyhýba potravinám a nápojom dráždiacim črevo: alkoholu, kofeínu, čokoláde, vajciam, nápojom sýteným oxidom uhličitým, vyprážaným a nadmerne tučným jedlám, mäsu, bielej múke a koreneným pokrmom. Chirurgickému odstráneniu postihnutých úsekov čreva sa i pri dodržiavaní režimových opatrní v priebehu života nakoniec podrobí až polovica pacientov. Samozrejme ani potom nemajú vyhraté – choroba zvyčajne nezmizne.

Ulcerózna kolitída

Ulcerózna kolitída sa obvykle objavuje v období dospievania a rannej dospelosti, častejšie u žien než u mužov. Základným príznakom tejto choroby je hnačka, často s prímesou krvi. Medzi ďalšie prejavy patria kŕčovité bolesti brucha, častý pocit k stolici, zvýšená teplota, úbytok hmotnosti, zvracanie či zápcha. Rovnako sa prejavuje aj ochoreniami oka (zápal spojiviek či dúhoviek), kože alebo kĺbov (od bolestí až po artritídu).

Typický priebeh ulceróznej kolitídy je striedavý, ako na hojdačke sa strieda obdobie pokoja s opätovným vzplanutím ochorenia. Dôležité je chorobu včas odhaliť, príznaky je teda vhodné rýchlo konzultovať s lekárom. Príčinu ulceróznej kolitídy nepoznáme, liečba sa teda sústreďuje na zvládnutie zápalu a svoju rolu tu hrá aj správna diéta.

Reumatoidná artritída

Pri reumatoidnej artritíde napádajú bunky vlastného imunitného systému kĺbovú výstelku. Výsledkom je opuch kĺbu, bolesť a nakoniec i poškodenie a deformita takéhoto kĺbu. Kĺby bývajú teplé, citlivé na dotyk, sthnuté a menej pohyblivé. Spočiatku bývajú postihnuté malé kĺby na rukách a nohách, pokiaľ ochorenie postupuje, objavuje sa i postihnutie kolien, bedier, ramien alebo kĺbov chrbtice.

Reumatoidná artritída postihuje zhruba jedno percento dospelých, dva až trikrát častejšie ženy, než mužov. Zvyčajne sa plne rozvinie medzi 40-tym a 60-tym rokov života. Pri jeho rozvoji zohráva svoju úlohu dedičnosť, riziko samozrejme okrem iného zvyšuje aj fajčenie.

Okrem liekov sa pri liečbe využíva rehabilitácia (často ergoterapia), ktorá má zabrániť ochabnutiu svalstva a tuhnutiu kĺbov a udržať dostatočný rozsah pohybu v kĺboch. V niektorých prípadoch je choroba natoľko agresívna, že sa nemožno vyhnúť zásahu chirurga, ktorý dokáže poškodené kĺby odstrániť a nahradiť protézou. Pokiaľ neboli k dispozícií biologické lieky, považoval sa za úspech, keď sa podarilo chorobu spomaliť a podarilo sa zredukovať počet kĺbov, v ktorých prebiehal zápalový proces. Dnes sa považuje za úspech, keď sa choroba zastaví a zápalový proces neprebieha ani v jednom kĺbe.

Ankylozujúca spondylitída (Bechterevova choroba)

Ani pri Bechterevovej chorobe nepoznáme jej príčinu. Je len známe, že u ľudí s antigénom HLA-B27 existuje až 300 krát väčšia pravdepodobnosť, že u nich prepukne. Pokiaľ týmto ochorením trpí niekto z príbuzných, je vhodné nechať sa na spomenutý antigén vyšetriť. Choroba sa typicky vyskytne medzi 18-tym a 30-tym rokom života a častejšie postihuje mužov než ženy.

Základným a najviac problematickým príznakom Bechterevovej choroby je bolesť a stuhnutie chrbtice. Bolesť sa zvyčajne objavuje v mieste skĺbenia panvy a krížovej kosti odkiaľ potom môže vystreľovať do dolných končatín a sedacích svalov. Príznaky bohužiaľ majú tendenciu k zhoršovaniu a v konečnom štádiu má chrbtica charakter neohybnej bambusovej tyče (ankylóza chrbtice). Medzi ďalšie príznaky patrí ťažká únava, opuchy a zápaly kĺbov (najmä kolien), bolesť hrudníka, postihnutie oka (zápal dúhovky, zápal riasinkového telesa), svetloplachosť či fibróza pľúc (zvýšená tvorba väziva v pľúcach), postihnutie srdca,obličiek, čriev alebo šliach. Asi najzávažnejšou komplikáciou, ktorá môže mať smrteľné následky, je zlomenina chrbtice.

Dôležité je začať včas s rehabilitáciou a liečbou. Je preto vhodné navštíviť lekára ak trpíte niektorým z nasledujúcich príznakov: bolesť chrbta trvajúca niekoľko týždňov, či dlhšie (zvyčajne v jeho dolnej časti), stuhnutie objavujúce sa typicky ráno a ustupujúce po rozcvičení, slabosť v nohách či inkontinencia. Postihnutie chrbtice je možné oddialiť pravidelným cvičením pod dohľadom fyzioterapeuta.


Juvenilná idiopatická artritída

Juvenilná idiopatická artritída je ochorenie detského veku a rovnako ako u reumatoidnej artritídy je zápalové a chronické. Jednou z kľúčových úloh zohráva poškodenie imunitného systému, ktorý nedokáže odlíšiť vlastné bunky tela od tých cudzorodých, napadá ich a poškodzuje. Ochorenie postihuje 30 až 50 detí zo 100 tisíc, mladších než 16 rokov a pravdepodobne je do určitej miery dedičné.

Hlavným prejavom je zápal kĺbu, ktorý je sprevádzaný bolesťou, opuchom a obmedzením pohyblivosti. Môže sa taktiež objaviť zvýšená teplota postihnutého kĺbu, citlivosť na dotyk, výpotky v kĺboch, únava, zvýšená teplota či krívanie (v dôsledku ranného stuhnutia).

Jedná sa o pomerne agresívne ochorenie, ktoré už za veľmi krátku dobu, obzvlášť ak nie je liečené, môže spôsobiť závažné poruchy: chrupavky a rastové platničky sú zápalom aktivované k rýchlejšiemu rastu a výsledkom je predĺženie končatiny. Jednou z možných závažných komplikácií je taktiež chronický očný zápal, ktorý v počiatkoch choroby nemusí spôsobovať žiadne komplikácie, takže sa zle odhaľuje.

Psoriatická artritída

Psoriatická artritída, chronické zápalové ochorenie postihujúce kĺby, sa objavuje zhruba u 40 percent ľudí postihnutých psoriázou. Ochorenie spôsobuje opuchy a bolesť postihnutého kĺbu. Pokiaľ zápal trvá dlho môže spôsobiť deformáciu kĺbu. Okrem opuchu a bolesti je kĺb citlivý na dotyk, v jeho mieste je zvýšená kožná teplota a ráno pacienti pociťujú stuhnutie, ktoré ustupuje po rozcvičení. Typicky bývajú postihnuté kĺby dolných končatín, ale stretávame sa aj s postihnutím chrbtice a krížovej kosti.

Z ďalších príznakov sa objavujú zápaly šliach (tzv. entezopatia, ktorá je zvyčajná u Achillovej šľachy), zápaly oka (hlavne spojiviek), postihnutie srdca (nedomykavosť aortálnej chlopne), únava, depresia či takzvané teleskopické prsty (pri ťažších zápaloch na kĺboch prstov ruky dochádza k ich skráteniu, pričom koža na týchto miestach môže byť zrastená a je možné ju natiahnuť do pôvodnej dĺžky). Diagnostika tohto ochorenia nie je jednoduchá, pretože sa môže zameniť s množstvom iných, podobných diagnóz.

Lupienka (psoriáza)

Lupienka postihuje predovšetkým kožu, na ktorej sa objavujú hnedočervené ložiská a striebristé olupujúce sa šupiny. Obvykle sa vyskytujú na lakťoch a kolenách, ale nájdeme ich taktiež vo vlasovej časti hlavy, na nechtoch alebo v okolí genitálií. Týmto ochorením trpí jedno až tri percentá populácie. Prepuknúť môže kedykoľvek, ale charakteristická je pre ochorenie puberta a potom vek medzi 40-tym a 50-tym rokom života. Obe pohlavia postihuje zhruba narovnako.

Zatiaľ sa nevie, prečo lupienka vzniká, špekuluje sa však o vplyve dedičnosti a súčasnom spolupôsobení vonkajších faktorov: infekcia dýchacích ciest, zubov, žlčníka, chronické ochorenia akými sú cukrovka, dna či ochorenia pečene, stres (hlavne dlhodobý), poranenia kože, lieky (napríklad beta-blokátory), vplyv prostredia (napríklad klímy), hormonálne vplyvy (puberta, klimaktérium), fajčenie, alkohol.

Najjednoduchšou variantov liečby sú lieky lokálne, teda mastičky, gély a podobne. Ďalej sa používajú lieky systémové a najnovšie biologické, ktoré dokážu cielene zasiahnuť do mechanizmov imunitného systému a tým utlmiť zápal hneď v skoršej fáze.